Založiť webovú stránku alebo eShop
aktualizované: 15.10.2017 11:08:44 

Farnosť Svätého Petra a Pavla v Bokši

Zdieľaj
História obce Bokša
 
1. Priblíženie obce Bokša
 
    Obec Bokša leží v Nízkych Beskydách v nižnej časti západného prítoku Ondavy v nadmorskej výške okolo 210m.Od roku 1964 je miestnou časťou okresného mesta Stropkov.
      V 80. a 90. rokoch 14.storočia sa Cudarovci, vlastníci panstva Makovica, súdili so šlachticami z Rozhanoviec, vlastníkmi panstva Čičava v Zemplínskej stolici, o susediace dediny a aj o vlastníctvo Bokše. Vtedy vznikli o nej prvé správy, z ktorých je zrejmé, že táto dedina bola už pred rokom 1390. Z toho roku je listina s najstaršou zmienkou o Bokši.
 
 
 
      Bokša bola založená na nemeckom práve okolo polovice 14.storočia šoltýsom Bokšom, po ktorom dostala svoje pomenovanie. Stala sa predmetom sporu v roku 1390. Palatín Štefan 29.augusta nariaďuje Jágerskej kapitule, aby vyšetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozgoňa na Petra Cudara, ktorý mu okupoval majetky v Bokši (Boxauagasa), ktorá sa v tejto listine a následne v Jágerskej kapitule spomína prvý raz v známych písomných prameňoch. Bokšu v tomto spore listiny v rokoch 1391, 1392 a 1394 nazývajú v pomaďarčenej forme Baxaugasa (vo význame Bokšova Poruba), v rokoch 1393 a 1395 Baxa. Po vzájomnej dohode medzi Rozgoňovcami a Cudarovcami im v roku 1394 pripadla práve Bokša aj s ostatnými dedinami. Spor sa ešte roku 1395 obnovil, ale nič sa nezmenilo a Bokša patrila naďalej pánom Zborovského hradu - Panstvu Makovica. Roku 1554 bol vyhotovený najstarší známy urbár stropkovského panstva a v rámci neho i súpis všetkých poddaných, želiarov a slobodníkov Stropkova. Richtárom bol Pavol Mohnach a zástupcom richtára slobodník Ján Baxa pochádzajúci z Bokše.

    V polovici 16.storočia, zrejme vplyvom moru a vojnových udalostí, bojov medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I., sa dedina takmer vyľudnila a v druhej polovici 16.storočia dostala aj nových zemepánov-Alagiovcov a iných. V druhej polovici 16.storočia do takmer vyľudnenej dediny jej zemepáni usadili valachov - rusínov. V roku 1631 časť obce získali Šeneiovci, roku 1637 sa časť Bokše spolu so Šandalom, dostala kráľovskou donáciou Jánovi Kecerovi z Lipovca.

      Podľa urbára z roku 1644 Kecerovcom v dedine Boxa patrilo celé valašské šoltýstvo. Niekedy okolo polovice 17.storočia sa začali do Stropkova sťahovať prví židia. K pôvodnému rímskokatolickému, neskoršiemu pravoslávnemu- od roku 1646 greckokatolíckemu obyvateľstvu pribúda obyvateľstvo židovského vierovyznania. Pre uniátov - gréckokatolíkov bol po roku 1646, zriadený Stropkovský archidiakonát a 17.októbra 1690 sa v Stropkove uskutočnila ich synoda s účasťou sedemnástich kňazov zo Zemplínskej stolice. Na synode prijali, v súlade s Užhorodskou úniou z roku 1646, tri uznesenia.Keďže v Stropkove nemali gréckokatolíci vlastný chrám, chodili až do 20.storočia do Bokše.
        Rod Peteovcov už niekedy pred rokom 1715 získal majetkové podiely v Bokši, Šandale a Bukovci. V tom čase sa rozprávalo po latinsky, maďarsky a slovensky. Bokša však vo všetkých troch jazykoch je zapísana ako Boksa. Jej obyvatelia rozprávajú po slovensko - rusínsky. V roku 1787 sa uskutočnilo sčítanie obyvateľstva v Stropkove a v Bokši kde sa dozvedáme, že v Bokši v tom čase bolo 31 domov 39 rodín a 215 obyvateľov.  Z opisu farnosti Martinom Leporisom z 1.septembra 1792 sa dozvedáme, že v Bokši ( Bogsa) žilo 151 gréckokatolikov, 21 rímskokatolíkov a 17 židov.
 
 
2. Duchovný život obyvateľov
 
      Do života stropkovských i bokšanských gréckokatolíkov nám dáva čiastočnú možnosť nahliadnuť matrika narodených fary chrámu sv. Michala Archanjela v Bokši, postaveného v roku 1774 (za pôsobenia o.Gergiusa Ortutaya.)Od roku 1819 sa zachovala matrika, ktorú viedol o.Ignác Žatkovič. Farnosť v tom čase patrila do Svidníckeho dištriktu Prešovskej gréckokatolíckej eparchie, vyčleneného z Mukačevskej eparchie dňa 19.marca 1816. V roku 1819 sa v Bokši narodilo 9 detí gréckokatolíckeho vierovyznania. V roku 1827 sa uskutočnil ďalší súpis obyvateľstva, v ktorom Bokša mala 40 domov a 297 obyvateľov. V roku 1846 žilo v Bokši 328 obyvateľov, z toho bolo 265 gréckokatolíkov, 40 rímskokatolíkov a 23 židov. V roku 1847 bolo v Bokši pochovaných 70 Bokšanov a 23 Stropkovčanov ktorí zomreli od hladomoru. V roku 1890 mala Bokša presne 315 obyvateľov. V roku 1910 s celkového počtu 44 domov bolo 18 postavených z kameňa alebo z tehál, 26 bolo drevených. Strechy zo slamy malo 32 domov a 12 malo strechu pokrytú doskami alebo šindľami.
 
      Obyvatelia Bokše patrili do gréckokatolíckej farnosti v Bokši. Táto farnosť spolu s fíliami v Stropkove a v Šandale patrila pod Gréckokatolícke eparchiu v Prešove. Územie eparchie bolo rozdelené na šesť arcidekanátov- šarišský, abovský, boršodský, zemplínsky a spišsko- gemerský. Zemplínsky arcidekanát sa členil na humenský, hosťovský, laborecký, vranovský a stropkovský dekanát. Roku 1869 bolo v Stropkove 114 obyvateľov gréckokatolíckeho vyznania, roku 1905 ich bolo 128. Do gréckokatolíckej farnosti Bokša v roku 1910 patrilo 113 veriacich zo Stropkova a 150 veriacich z Bokše.
 
          V rokoch 1950-1968 boli Bokšania bez duchovného pastiera z dôvodu následnej likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom. Od roku 1968 má farnosť Bokša vlastných duchovných pastierov.

 

 
Do 27.11.1957 patrla k Bokši aj obec Baňa o čom svedčia hroby zosnulých na Bokšanskom cintoríne.Až v roku 1968 bola Bokša prišlenená ako mestská časť Stropkova.

 

Niektorí starší občania hovoria aj o starom židovskom cintoríne, umiestnenom v centre Bokše, za terajším chrámom Sv. Petra a Pavla.Nakoľko písomné dokumenty potvrdzujú prítomnosť židovského obyvateľstva v Stropkove, je veľký predpoklad, že žili aj v Bokši.
 
 
 

V obci sa nachádzaju dva chrámy a kaplnka Spolutrpiacej Bohorodičky. Pôvodný barokovoklasicisticky chrám zasvätený Sv. Archanielovi Michalovi z roku 1774 je postavený nad obcou. Pre súčasné potreby obyvateľov Bokše bol kapacitne i stavom nepostačujúci.Je potrebné podotknúť, že ešte aj v dnešnej dobe sa tam raz v roku slúži svätá liturgia.

 
 Po preskúmaní viacerých starých máp som natrafil na nezvyčajne označenie miesta, kde je postavený starý chrám.Nasvedčuje to, že v Bokši bolo niekedy hradisko alebo oppidum.Čo je na tomto kameni napísane ťažko identifikovať.
 
 
 

Farnosť Stropkov-Bokša mala v správe dve filiálky a to v obci Šandal a Potoky.

 

V súčasností je to už len filiálka Šandal, o ktorej prinášam pár informácii:

 

Obyvateľstvo obce je rozdelené v prevážnej miere do dvoch cirkvi a to: rímsko-katolíci tvoria 52,3 % a grécko-katolíci svojim 43,1 % - ným podielom tvoria ďalšiu významnú skupinu. Obidva cirkvi majú v obci svoje svätostánky pričom obidva skupiny spoločne príkladne nažívajú a to tak, že poznajú navzájom obidva obrady, ktorých sa často spoločne zúčastňujú.

Grécko-katolícky chrám, postavený v roku 1789 za pôsobenia o.Georgiusa Ortutaya. Je to kamenná stavba, ktorá  bola viackrát opravovaná. Posledna väčšia rekonštrukcia bola v roku 1991, kedy bola pristavená aj zakristia. Chrám (cerkov)  je zasvätený "Pokrovu (Ochrane)  presv. Bohorodičky". Odpustové slávnosti sa konajú 1. októbra.

Rímsko-katolícky kostol, prestavaný v roku 1969 z väčšej poľnej kaplnky, je zasvätený "Nanebovzatej P.Márií". Odpustové slávnosti sa konajú 14. augusta.

V nepatrnom množstve sa obyvatelia obce pri poslednom sčítaní prihlásili ešte k pravoslávnej a evanjelickej viere.

 

Akým si strážcom celej našej farnosti je kríž, ktorý dala postaviť rodina Maťašová a stojí nad obcou na vrchu Poľanky.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                          

 
 
 

Priamo v centre obce stojí kríž, ktorý dopĺňa celkový vzhľad obce.Nachádza sa pred kaplnkou Spolutrpiacej Bohorodičky. Tento kríž dali postaviť veriaci z Bokše v roku 1967 počas pôsobenia správcu farnosti o. Pavolom Marťákom.

 
 
 

Ako som už spomínal, chrám Sv. archaniela Michala bol postavený nad obcou v roku 1774. Vysviacka chrámu mohla byť vykonaná okolo roku  1800 a následne dana do rúk o. Ignácovi Žatkovičovi. Je to barokovo klasicistický chrám, ktorý ma isté črty s týmto obdobím.

V čase spravovania farnosti o.Pavlom Marťákom bol chrám premenovaný na chrám Sv.Petra a Pavla. Posledná rekonštrukcia chrámu bola vykonaná rukami veriacich.Obnovený chrám bol posvätený 25. 6. 1995 Mons. Jánom Hirkom, prešovským eparchom. Fotky s interieru nájdete vo fotogalérii.

 
 
Oltár do chrámu darovali rodáci z Ameriky Ján Jacečko a manželka Mária Skubanová v roku 1968.
 
 
 
 
 
2. Historické fotografie, kresby a maľby
 
  
 
  
 
  
 
 
  
 
 
  
 
 
 
  
TOPlist